Liečba liečivými rastlinami je stará ako ľudstvo samo. Je prirodzené, že človek v prírode, ktorá ho obklopuje, hľadal prostriedky proti príznakom rôznych ochorení. Ĺudové liečiteľstvo sa rozvíjalo vďaka skúsenostiam, odovzdávaným z generácie na generáciu. Účinok rastlín bol často opradený poverami a mýtmi. Význam sa pripisoval zberu napr. pri spine mesiaca, za svätojánskej noci a pod. Liečenie bolo obradom spojeným so zaklínaním a róznymi kúziami.
Na začiatku bolo odhaľovanie liečivých účinkov rastlín zväčša náhodné, získané skúsenosťou. Neskôr s rozvojom chemických vied skúmanie liečivých rastlín ukázalo, že liečivá sila rastlín spočíva v množstve účinných látok, ktoré sú v nich obsiahnuté. Zároveri však rozvoj chémie priniesol prudký vzostup výroby chemických liečiv, ktorých používanie v medicíne začalo prevládať. Lekári vierou v ich obrovské liečebné možnosti odsunuli do úzadia liečivé rastliny, ku ktorým mali odmeraný postoj, a liečba nimi sa sústredila najmä do rúk ľudových liečiteľov-bylinkárov. Až doba ukázala, že cenné skúsenosti získané stáročiami nemožno ignorovať.
Dnes má fytoterapia — liečba rastlinami svoje pevné miesto v modernej medicíne. Používajú sa jednak divorastúce liečivé rastliny, ale stále viac sa uprednostriuje pestovanie rastlín, ktoré po šľachtení majú vyš'ší obsah účinných látok bez výraznejšieho kolísania ich obsahu. Rastliny ako prírodná lekáreri slúžia ako zdroj účinných látok používaných vo farmaceutickom priemysle na výrobu liekov.
Okrem toho sa používajú priamo, najčastejšie ako vodné prípravky z liečivých rastlín, alebo ich usušených častí. Slúžia jednak na vnútorné použitie ako liečivé čaje, ktoré sa pijú, alebo na inhaláciu, ked sa očakáva priaznivý účinok na dýchacie cesty. Ďalej sa môžu používaťna kloktanie, vyplachovanie alebo na vonkajšie použitie vo forme obkladov, zábalov pri kožných ochoreniach, na umývanie rán a kúpele.
Dôležité miesto majú liečivé rastliny v prevencii civilizačných ochorení, najmä arteriosklerózy. Popri propagácii zdravej výživy sa nedoceňuje ponuka, ktorú príroda poskytuje v podobe liečivých rastlín. Z nich možno pripravovaťšaláty, polievky, prívarky, prípadne ich použiťako koreninové prísady, ktoré obohatia organizmus okrem cenných vitamínov aj o potrebné stopové prvky. Sú navyše veľmi prirodzenou výživou, pretože majú svoj pôvod v prírode, s ktorou je človek úzko spätý.
Aj ked' komplexy obsahových látok rastlín pôsobia často priaznivejšie než syntetické liečivá, bolo by mylné domnievať sa, že sa pri fytoterapii nemôžu vyskytovať aj nežiadúce vedľajšie účinky. Preto je potrebné konzultovať s lekárom, či je používanie tohto druhu liečby pri danom ochorení vhodné. Rovnako sa treba vyhnúť samoliečiteľstvu, ktoré móže viesť k neskorému stanoveniu diagnózy, a tým k zanedbaniu iného vhodného liečebného postupu.
Liečenie liečivými rastlinami nemá teda nahradzovať lekársku staroslivosť tam, kde je potrebná. Napriek tomu majú dnes liečivé rastliny svoje stále miesto v liečbe mnohých ochorení.
streda 30. novembra 2011
piatok 28. októbra 2011
PRÍPRAVA LIEČIVÝCH PRODUKTOV
PRÍPRAVA LIEČIVÝCH PRODUKTOV
Čaje
Najlepší spôsob prípravy liečivých čajov je výluh za studena zmiešaný so záparom. Bylinky necháme cez noc vylúhovať v polovičnom množstve potrebnej vody a ráno ich scedíme. Potom bylinky zalejeme druhou polovicou vriacej vody a opäť scedíme. Oba čaje napokon spolu zmiešame. Takto dostaneme výťažok látok rozpustených v studenej i v teplej vode.
Z liečivých rastlín môžeme robit' zäpar alebo nálev. Bylinky umyjeme, pokrájame a dáme do sIdeneného alebo porcelánového pohára. Vodu privedieme do varu, odstavíme a zalejeme ňou bylinky. Čerstvé rastliny necháme vylúhovaťkrátko, asi 1/2 minúty. Čaj by mal byt' celkom svetlý, bledožltý alebo bledozelený. Sušené bylinky necháme vylúhovať dlhšie, a to 1 — 2 minúty. Korene z byliniek dáme do predpísaného množstva studenej vody, krátko povaríme a 3 minúty lúhujeme.
Macerát, výluh za studena, robíme len z tých byliniek (slez nebadavý, puškvorec obyčajný a imelo biele), ktoré sa nesmú zaparovať, lebo pôsobením tepla strácajú svoje liečivé účinky. Potrebné množstvo byliniek necháme vylúhovať 8 — 12 hodín v studenej vode, pred použitím ich mierne ohrejeme na teplotu pitia. Dennú dávku nalejeme do termosky, ktorú vopred vypláchneme horúcou vodou. Čaj pripravíme z jednej čajovej lyžičky byliniek a 1/4 litra vody.
čajová zmes pre každú domácnosť
Chystáme ju hnecť na jar z prvých kvietkov. Obsahuje podbeľ liečivý (listy, kvety), fialku (listy, kvety), žihľavu (mladé jarné výhonlcy), bazu čiernu (kvety a mladé jarné výhonky), nátržník husí (kvety), alchemilku obyčajnú (vriať), pľúcnik lekársky (vrcholce), lipu (lcvety), mätu piepornú (vňat), ľubovník bodkovaný (kvety), medovku lekársku (listy), rumanček pravý (kvety), nechtík lekársky (kvety), vŕbovku malokvetú (kvety, listy, stonIcy), lipkavec pravý (čerstvé výhonky), prvosienku jarnú (kvety), tymian (kvety, stonky), ružu (lupienky všetkých farieb, ale iba tie, ktoré sú biologicky hnojené), majorán, výhonky z černic a malín. Údaje v zátvorke ukazujú, ktoré časti bylinky zbierame. Tieto rastlinky, zbierané od jari do jesene, vysušíme, zmiešame a pripravíme čaj. Nezabúdame, že životnosť liečivej bylinky je len 1 rok.
Esencie
Esencie alebo tinktúry získame v 38 — 40 % ražnej alebo ovocnej pálenke. Do dobre uzatvárateľnej fl'aše či nádoby zľahka natlačíme bylinky až po hrdlo a zalejeme pálenkou. Uzavretú nádobu dáme na teplé miesto (asi 20 °C) na 14 dní, možno aj dlhšie. Nádobu denne potrasieme. Po 14 dňoch obsah scedíme a zvyšok vytlačíme. Tinktúry užívame vnútorne po kvapkách, alebo ich zriedime čajom. Zvonka sa používajú na obklady či masáže chorého miesta.
čerstvé šťavy
Čerstvé šťavy získame v domácej odstredivke. šťava by sa mala pripravovaťkaždý deň, aby bola celkom čerstvá. Keďju napiníme do malých fľaštičiek a dobre uzavrieme, vydrží v chladničke aj
niekolko mesiacov. Čerstvé šťavy sú vhodné na vnútorné užívanie po kvapkách, alebo nimi natierame choré miesto na tele.
Kaše
Kaše pripravime metódou " drevo na drevo". Byliny umyjeme a rozmliaždime na kašu, ktorú nanesieme na plátno a priložíme na choré miesto. Na plátno dáme ešte vrstvu vaty a všetko obviažeme vineným ručníkom. Kašový obklad môže pôsobit' aj štyri hodiny. Čas pôsobenia si pacient určí sám podľa reakcie na danú látku. Len čo zacítime svrbenie, obklad zložíme.
Parné zábaly
Parné zábaly z byliniek pripravíme nasledovne: Vodu v hrnci privedieme do varu, nad ňu zavesíme sito, do ktorého sme dali čerstvé alebo nasušené bylinky, a všetko prikryjeme. Zmäknuté bylinky vyberieme, teplé zabalíme do riedkeho plátna a priložíme pacientovi na choré miesto. Celé miesto ešte zabalíme do vinenej delcy a pevnejš'ie obviažeme. Pri parnom zábale nesmie vzniknúť pocit chladu. Obklady môžeme nechať aj dve hodiny.
Kúpele
Kúpele z byliniek môžu byťcelkové alebo sedacie. Na celkový kúpef treba 200 g bylín a 6 8 litrov vody. Bylinky dáme vylúhovať do studenej vody. Nasledujúci deň ich ohrejeme a výťažok vlejeme do kúpeľa, ktorý by mal trvať 20 minút. Dbáme, aby pri kúpeli bolo srdce nad vodou. Po kúpeli sa neosušíme, ale celé telo si zabalíme do kúpacieho plášťa a fahneme si na hodinu do postele. Sedací kúpeľa
pripravíme tým istým spôsobom, ale z polovičných dávok. Obličky musia byt'ponorené vo vode.
Oleje
Fľaštičku napiníme až po hrdlo čerstvými kvetmi, nazbieranými za slnečného dňa. Zalejeme ich olivovým olejom. Kvety musia byt' v oleji ponorené. Fľaštičku potom dobre uzavrieme a necháme stát' 14 dní na slnku alebo na teplom mieste. Nakoniec odložíme do chladničky.
Masti
Dve kopcovité priehrštia kvetov nadrobno posekáme. 500 g bravčovej masti ohrejeme na teplotu vyprážania. Do horúcej masti nasypeme posekané kvety a necháme vzkypieť. Zamiešame a odstavíme, prikryté necháme stáť 1 deň. Na druhý deň slabo ohrejeme a prefiltrujeme cez ľanové plátno do téglika.
Vazelíny
Čerstvú šťavu z byliniek rozmiešame s maslom, ktoré má teplotu tela, a odložíme do chladničky.
Švédske bylinky
Švédske bylinky by nemali chýbať ani v jednej domácej lekárničke, pretože všestranne pomáhajú zdraviu. Obsahujú: senný kvet, aloe, gáfor, myrtu, šafran, cicvár, krasovlas, rebarboru a koreň angeliky.
Z tejto zmesi bylín si môžeme pripraviť výťažok — kvapky. Švédske byliny napiníme do dvojIitrovej fľaše so širokým hrdlom a zalejeme piatimi litrami 38 — 40 % ražnej alebo ovocnej pálenky a necháme vylúhovaťna slnku 14 dní. Môžeme ich daťaj do blízkosti krbu. Fľašu každý deň potrasieme, a to urobíme aj pred odliatim do menšej nádoby i tesne pred použitím. V liehu môžu zostaťbylinky šesť týžnov, ba aj d1hšie. Tekutinu potom nalejeme do menšlch nádob, ktoré sú dobre uzavierateľné, a uschovávame ju na chladnom mieste. Takto pripravený elixír môže byť odložený i niekolko rokov. Čím dIhšie stojí, tým je účinnejší.
Z výťažku možno robiť obklady nasledovným spôsobom: Podľa velkosti chorého miesta vezmeme väčší alebo menší kus vaty, Icvapkami ju navihčíme a priložíme na choré miesto. Choré miesto pred navlhčením natrieme nechtíkovou alebo bravčovou masťou, aby lieh príliš nevytiahol mastnotu z kože. Na vatu položíme kus plastickej Iátky a až potom obalíme vineným ručníkom a previažeme. Obklad nechárne pôsobiťdve až štyri hodiny, podľa druhu ochorenia a citlivosti chorého. Po odstránení obkladu pokožku zapúdrujeme.
Ak by sa však u citlivých osób vyskytli kožné vyrážky, treba dobu obkladu bezpodmienečne skrátiť, alebo kúru na čas prerušiť. Osoby, ktoré sú alergické, nemaIi by pri kúre používať plastické materiály, ale prirodzené. Ak by pacient po kúre začal pociťovať svrbenie, je potrebné, aby si choré miesto natrel nechtíkovou masťou. Pri kúre nemusí pacient ležať ani sedieť.
Čaje
Najlepší spôsob prípravy liečivých čajov je výluh za studena zmiešaný so záparom. Bylinky necháme cez noc vylúhovať v polovičnom množstve potrebnej vody a ráno ich scedíme. Potom bylinky zalejeme druhou polovicou vriacej vody a opäť scedíme. Oba čaje napokon spolu zmiešame. Takto dostaneme výťažok látok rozpustených v studenej i v teplej vode.
Z liečivých rastlín môžeme robit' zäpar alebo nálev. Bylinky umyjeme, pokrájame a dáme do sIdeneného alebo porcelánového pohára. Vodu privedieme do varu, odstavíme a zalejeme ňou bylinky. Čerstvé rastliny necháme vylúhovaťkrátko, asi 1/2 minúty. Čaj by mal byt' celkom svetlý, bledožltý alebo bledozelený. Sušené bylinky necháme vylúhovať dlhšie, a to 1 — 2 minúty. Korene z byliniek dáme do predpísaného množstva studenej vody, krátko povaríme a 3 minúty lúhujeme.
Macerát, výluh za studena, robíme len z tých byliniek (slez nebadavý, puškvorec obyčajný a imelo biele), ktoré sa nesmú zaparovať, lebo pôsobením tepla strácajú svoje liečivé účinky. Potrebné množstvo byliniek necháme vylúhovať 8 — 12 hodín v studenej vode, pred použitím ich mierne ohrejeme na teplotu pitia. Dennú dávku nalejeme do termosky, ktorú vopred vypláchneme horúcou vodou. Čaj pripravíme z jednej čajovej lyžičky byliniek a 1/4 litra vody.
čajová zmes pre každú domácnosť
Chystáme ju hnecť na jar z prvých kvietkov. Obsahuje podbeľ liečivý (listy, kvety), fialku (listy, kvety), žihľavu (mladé jarné výhonlcy), bazu čiernu (kvety a mladé jarné výhonky), nátržník husí (kvety), alchemilku obyčajnú (vriať), pľúcnik lekársky (vrcholce), lipu (lcvety), mätu piepornú (vňat), ľubovník bodkovaný (kvety), medovku lekársku (listy), rumanček pravý (kvety), nechtík lekársky (kvety), vŕbovku malokvetú (kvety, listy, stonIcy), lipkavec pravý (čerstvé výhonky), prvosienku jarnú (kvety), tymian (kvety, stonky), ružu (lupienky všetkých farieb, ale iba tie, ktoré sú biologicky hnojené), majorán, výhonky z černic a malín. Údaje v zátvorke ukazujú, ktoré časti bylinky zbierame. Tieto rastlinky, zbierané od jari do jesene, vysušíme, zmiešame a pripravíme čaj. Nezabúdame, že životnosť liečivej bylinky je len 1 rok.
Esencie
Esencie alebo tinktúry získame v 38 — 40 % ražnej alebo ovocnej pálenke. Do dobre uzatvárateľnej fl'aše či nádoby zľahka natlačíme bylinky až po hrdlo a zalejeme pálenkou. Uzavretú nádobu dáme na teplé miesto (asi 20 °C) na 14 dní, možno aj dlhšie. Nádobu denne potrasieme. Po 14 dňoch obsah scedíme a zvyšok vytlačíme. Tinktúry užívame vnútorne po kvapkách, alebo ich zriedime čajom. Zvonka sa používajú na obklady či masáže chorého miesta.
čerstvé šťavy
Čerstvé šťavy získame v domácej odstredivke. šťava by sa mala pripravovaťkaždý deň, aby bola celkom čerstvá. Keďju napiníme do malých fľaštičiek a dobre uzavrieme, vydrží v chladničke aj
niekolko mesiacov. Čerstvé šťavy sú vhodné na vnútorné užívanie po kvapkách, alebo nimi natierame choré miesto na tele.
Kaše
Kaše pripravime metódou " drevo na drevo". Byliny umyjeme a rozmliaždime na kašu, ktorú nanesieme na plátno a priložíme na choré miesto. Na plátno dáme ešte vrstvu vaty a všetko obviažeme vineným ručníkom. Kašový obklad môže pôsobit' aj štyri hodiny. Čas pôsobenia si pacient určí sám podľa reakcie na danú látku. Len čo zacítime svrbenie, obklad zložíme.
Parné zábaly
Parné zábaly z byliniek pripravíme nasledovne: Vodu v hrnci privedieme do varu, nad ňu zavesíme sito, do ktorého sme dali čerstvé alebo nasušené bylinky, a všetko prikryjeme. Zmäknuté bylinky vyberieme, teplé zabalíme do riedkeho plátna a priložíme pacientovi na choré miesto. Celé miesto ešte zabalíme do vinenej delcy a pevnejš'ie obviažeme. Pri parnom zábale nesmie vzniknúť pocit chladu. Obklady môžeme nechať aj dve hodiny.
Kúpele
Kúpele z byliniek môžu byťcelkové alebo sedacie. Na celkový kúpef treba 200 g bylín a 6 8 litrov vody. Bylinky dáme vylúhovať do studenej vody. Nasledujúci deň ich ohrejeme a výťažok vlejeme do kúpeľa, ktorý by mal trvať 20 minút. Dbáme, aby pri kúpeli bolo srdce nad vodou. Po kúpeli sa neosušíme, ale celé telo si zabalíme do kúpacieho plášťa a fahneme si na hodinu do postele. Sedací kúpeľa
pripravíme tým istým spôsobom, ale z polovičných dávok. Obličky musia byt'ponorené vo vode.
Oleje
Fľaštičku napiníme až po hrdlo čerstvými kvetmi, nazbieranými za slnečného dňa. Zalejeme ich olivovým olejom. Kvety musia byt' v oleji ponorené. Fľaštičku potom dobre uzavrieme a necháme stát' 14 dní na slnku alebo na teplom mieste. Nakoniec odložíme do chladničky.
Masti
Dve kopcovité priehrštia kvetov nadrobno posekáme. 500 g bravčovej masti ohrejeme na teplotu vyprážania. Do horúcej masti nasypeme posekané kvety a necháme vzkypieť. Zamiešame a odstavíme, prikryté necháme stáť 1 deň. Na druhý deň slabo ohrejeme a prefiltrujeme cez ľanové plátno do téglika.
Vazelíny
Čerstvú šťavu z byliniek rozmiešame s maslom, ktoré má teplotu tela, a odložíme do chladničky.
Švédske bylinky
Švédske bylinky by nemali chýbať ani v jednej domácej lekárničke, pretože všestranne pomáhajú zdraviu. Obsahujú: senný kvet, aloe, gáfor, myrtu, šafran, cicvár, krasovlas, rebarboru a koreň angeliky.
Z tejto zmesi bylín si môžeme pripraviť výťažok — kvapky. Švédske byliny napiníme do dvojIitrovej fľaše so širokým hrdlom a zalejeme piatimi litrami 38 — 40 % ražnej alebo ovocnej pálenky a necháme vylúhovaťna slnku 14 dní. Môžeme ich daťaj do blízkosti krbu. Fľašu každý deň potrasieme, a to urobíme aj pred odliatim do menšej nádoby i tesne pred použitím. V liehu môžu zostaťbylinky šesť týžnov, ba aj d1hšie. Tekutinu potom nalejeme do menšlch nádob, ktoré sú dobre uzavierateľné, a uschovávame ju na chladnom mieste. Takto pripravený elixír môže byť odložený i niekolko rokov. Čím dIhšie stojí, tým je účinnejší.
Z výťažku možno robiť obklady nasledovným spôsobom: Podľa velkosti chorého miesta vezmeme väčší alebo menší kus vaty, Icvapkami ju navihčíme a priložíme na choré miesto. Choré miesto pred navlhčením natrieme nechtíkovou alebo bravčovou masťou, aby lieh príliš nevytiahol mastnotu z kože. Na vatu položíme kus plastickej Iátky a až potom obalíme vineným ručníkom a previažeme. Obklad nechárne pôsobiťdve až štyri hodiny, podľa druhu ochorenia a citlivosti chorého. Po odstránení obkladu pokožku zapúdrujeme.
Ak by sa však u citlivých osób vyskytli kožné vyrážky, treba dobu obkladu bezpodmienečne skrátiť, alebo kúru na čas prerušiť. Osoby, ktoré sú alergické, nemaIi by pri kúre používať plastické materiály, ale prirodzené. Ak by pacient po kúre začal pociťovať svrbenie, je potrebné, aby si choré miesto natrel nechtíkovou masťou. Pri kúre nemusí pacient ležať ani sedieť.
streda 7. septembra 2011
Liečivé látky nachádzajáce sa v bylinkách
Liečivé látky nachádzajáce sa v bylinkách:
azulény majú hlavne protizápalové účinky a nachádzajú sa v harmančeku, v myšom chvostíku a paline pravej;
pektíny majú utišujúci účinok, ochranný i protizápalový a nachádzajú sa v cvikle, pomarančoch, slivkách, citrónoch, marhuliach, v šupke jabĺk a v ríbezliach;
saponíny znižujú napätie a zlepšujú priepustnosť bunkových blán, nachádzajú sa v koreni a listoch prvosienky jarnej, v mydlici a fialke trojfarebnej,
flavónové zlúčeniny plnia dôležitúúlohu pri regenerácii poškodených tkanív a obsahuje ich: baza čierna, pohánka, očianka, zeler, lístie brezy, topoľové púčiky, petržlenová vňať;
triesloviny zmierňujú pálenie a svrbenie, nachádzajú sa v dubovej kôre, orechovom lístí, orechovej kôre a plodoch;
slizové zlúčeniny majú ochranné zmäkčujúce účinky a obsahuje ich slez, kvet lipy, semená ľanu a kostihoj lekársky;
vitamíny
vitamín A - jeho nedostatok zapríčiňuje vysušovanie sliznice kože, nepravidelné rohovatenie pokožky a zlé videnie za súmraku, obsahujú ho divá ruža, nechtík, žihľava, baza čierna, skorocel, mrkva, petržlenová vňať, paradajky, kel, špenát, šalát a pod.,
vitamín B1 - reguluje hospodárenie s vodou, bielkovinami a sacharidmi, jeho nedostatok vyvoláva tráviace a nervové poruchy a poruchy krvného obehu; nachádza sa v púpave, maku, aníze, šošovici a v obilných otrubách,
vitamín B2 - reguluje procesy bunkovej premeny a vplýva na rohovatenie pokožky, jeho nedostatok sa prejavuje suchost'ou pier a jazyka, svrbením a pálením, praskaním pier a kútikmi, vypadávaním vlasov a zmenami vo vylučovaní mazu v nosovo-lícnej ryhe; obsahujú ho droždie, šípky, púpava a cvikla,
vitamín C - má protiotravné účinky, zvyšuje odolnosťorganizmu, spevriuje cievy a reguluje vnútorné vylučovanie; obsahuje ho každé ovocie, zelené výhonky rastlín, harmanček, baza čierna, žihľava,
vitamín D - reguluje hospodárenie s vápnom, fosforom a sacharidmi; nachádza sa hlavne v mrkve,
vitamín E - vplýva na rozvoj pohlavných orgánov a jeho nedostatok spôsobuje neplodnosť; obsahujú ho lipový kvet, mrkva, šípky divej ruže a klíčky obilných zŕn,
vitamín H - zúčastriuje sa na enzymatických procesoch a na premene bielkovín; obsahuje ho ovocie, zelené časti rastlín, hrach, karfiol, surové pš'eničné zrnká a droždie,
vitamín PP - vplýva na premenu vody v koži a na okysličovanie, rozširuje cievy, chráni pred intenzívnym žiarením, nazýva sa vitamínom krásy; obsahujú ho šípky, harmanček, ľubovník, šalvia, mrkva, dubáky a pšeničné otruby;
rastlinné hormóny ničia baktérie, pinia úlohu katalyzátorov a majú podobné účinky ako ľudské hormóny. Napríklad hormóny, ktoré sa nachádzajú v šalvii, pískavici, nechtíku a lipe majú podobné účinky ako estrogény (ženské hormóny). Cholín, povzbudzujúci odolnosť nervovej sústavy, sa nachádza v púpave, ľubovníku a žihľave. Histamín, ktorý má tiež dôležitú úlohu v ľudskom organizme, sa nachádza v pŕhlivých chĺpkoch žihľavy.
azulény majú hlavne protizápalové účinky a nachádzajú sa v harmančeku, v myšom chvostíku a paline pravej;
pektíny majú utišujúci účinok, ochranný i protizápalový a nachádzajú sa v cvikle, pomarančoch, slivkách, citrónoch, marhuliach, v šupke jabĺk a v ríbezliach;
saponíny znižujú napätie a zlepšujú priepustnosť bunkových blán, nachádzajú sa v koreni a listoch prvosienky jarnej, v mydlici a fialke trojfarebnej,
flavónové zlúčeniny plnia dôležitúúlohu pri regenerácii poškodených tkanív a obsahuje ich: baza čierna, pohánka, očianka, zeler, lístie brezy, topoľové púčiky, petržlenová vňať;
triesloviny zmierňujú pálenie a svrbenie, nachádzajú sa v dubovej kôre, orechovom lístí, orechovej kôre a plodoch;
slizové zlúčeniny majú ochranné zmäkčujúce účinky a obsahuje ich slez, kvet lipy, semená ľanu a kostihoj lekársky;
vitamíny
vitamín A - jeho nedostatok zapríčiňuje vysušovanie sliznice kože, nepravidelné rohovatenie pokožky a zlé videnie za súmraku, obsahujú ho divá ruža, nechtík, žihľava, baza čierna, skorocel, mrkva, petržlenová vňať, paradajky, kel, špenát, šalát a pod.,
vitamín B1 - reguluje hospodárenie s vodou, bielkovinami a sacharidmi, jeho nedostatok vyvoláva tráviace a nervové poruchy a poruchy krvného obehu; nachádza sa v púpave, maku, aníze, šošovici a v obilných otrubách,
vitamín B2 - reguluje procesy bunkovej premeny a vplýva na rohovatenie pokožky, jeho nedostatok sa prejavuje suchost'ou pier a jazyka, svrbením a pálením, praskaním pier a kútikmi, vypadávaním vlasov a zmenami vo vylučovaní mazu v nosovo-lícnej ryhe; obsahujú ho droždie, šípky, púpava a cvikla,
vitamín C - má protiotravné účinky, zvyšuje odolnosťorganizmu, spevriuje cievy a reguluje vnútorné vylučovanie; obsahuje ho každé ovocie, zelené výhonky rastlín, harmanček, baza čierna, žihľava,
vitamín D - reguluje hospodárenie s vápnom, fosforom a sacharidmi; nachádza sa hlavne v mrkve,
vitamín E - vplýva na rozvoj pohlavných orgánov a jeho nedostatok spôsobuje neplodnosť; obsahujú ho lipový kvet, mrkva, šípky divej ruže a klíčky obilných zŕn,
vitamín H - zúčastriuje sa na enzymatických procesoch a na premene bielkovín; obsahuje ho ovocie, zelené časti rastlín, hrach, karfiol, surové pš'eničné zrnká a droždie,
vitamín PP - vplýva na premenu vody v koži a na okysličovanie, rozširuje cievy, chráni pred intenzívnym žiarením, nazýva sa vitamínom krásy; obsahujú ho šípky, harmanček, ľubovník, šalvia, mrkva, dubáky a pšeničné otruby;
rastlinné hormóny ničia baktérie, pinia úlohu katalyzátorov a majú podobné účinky ako ľudské hormóny. Napríklad hormóny, ktoré sa nachádzajú v šalvii, pískavici, nechtíku a lipe majú podobné účinky ako estrogény (ženské hormóny). Cholín, povzbudzujúci odolnosť nervovej sústavy, sa nachádza v púpave, ľubovníku a žihľave. Histamín, ktorý má tiež dôležitú úlohu v ľudskom organizme, sa nachádza v pŕhlivých chĺpkoch žihľavy.
štvrtok 11. augusta 2011
TUBERCULOSIS (suchoty)
TUBERCULOSIS (suchoty)
SKOROCEL KOPIJOVITÝ
Charakteristika choroby
Tuberkulóza pľúc je vyvolaná mikobaktériami. Zdrojom infekcie je obyčajne človek, výnimočne i zviera, najmä hovädzí dobytok, pričom najčastejším zdrojom nákazy je mlieko kráv a mliečne výrobky.
Tuberkulóza pľúc a pohrudnice v dospelom veku sa prejavuje poruchami vegetatívnych funkcií, ktoré sa prejavia labilitou srdcovej činnosti, únavou, poruchami spánku, sklonom k poteniu a žalúdočno-črevnými poruchami. Najčastejšími príznakmi sú: zvýšená teplota a kašeľ, expektorácia, únava, bolesti hrudráka, pichanie medzi lopatkami, potenie, najmä nad ránom, nechuť do jedenia, chudnutie, dýchavica a menštruačné poruchy.
Pridružené choroby sú cukrovka, vredová choroba, psychické ochorenie, silikóza, plesňové ochorenie, priedušková astma, absces pľúc. V úvodnej fáze ochorenia je nevyhnutná ústavná liečba.
Použitie
Použiť možno celý skorocel, korene, listy, kvety aj semená. čaj zo skorocelu pripravíme záparom. Pije sa dvakrát denne 1 šálka ráno nalačno, 1/2 hodiny pred raňajkami, druhá 1/2 hodiny pred večerou, a to taký horúci, aký chorý znesie.
Pri liečbe tuberkulózy sa užívajú aj švédske kvapky — 6 týždňov denne jednu čajovú lyžičku nalačno, zriedenú vodou.
SKOROCEL KOPIJOVITÝ
Charakteristika choroby
Tuberkulóza pľúc je vyvolaná mikobaktériami. Zdrojom infekcie je obyčajne človek, výnimočne i zviera, najmä hovädzí dobytok, pričom najčastejším zdrojom nákazy je mlieko kráv a mliečne výrobky.
Tuberkulóza pľúc a pohrudnice v dospelom veku sa prejavuje poruchami vegetatívnych funkcií, ktoré sa prejavia labilitou srdcovej činnosti, únavou, poruchami spánku, sklonom k poteniu a žalúdočno-črevnými poruchami. Najčastejšími príznakmi sú: zvýšená teplota a kašeľ, expektorácia, únava, bolesti hrudráka, pichanie medzi lopatkami, potenie, najmä nad ránom, nechuť do jedenia, chudnutie, dýchavica a menštruačné poruchy.
Pridružené choroby sú cukrovka, vredová choroba, psychické ochorenie, silikóza, plesňové ochorenie, priedušková astma, absces pľúc. V úvodnej fáze ochorenia je nevyhnutná ústavná liečba.
Použitie
Použiť možno celý skorocel, korene, listy, kvety aj semená. čaj zo skorocelu pripravíme záparom. Pije sa dvakrát denne 1 šálka ráno nalačno, 1/2 hodiny pred raňajkami, druhá 1/2 hodiny pred večerou, a to taký horúci, aký chorý znesie.
Pri liečbe tuberkulózy sa užívajú aj švédske kvapky — 6 týždňov denne jednu čajovú lyžičku nalačno, zriedenú vodou.
piatok 15. júla 2011
SCLEROSIS MULTIPLEX (roztrúsená mozgomiešna skleróza)
SCLEROSIS MULTIPLEX (roztrúsená mozgomiešna skleróza)
PASTIERSKA KAPSIČKA
Charakteristika choroby
Sideróza multiplex patrí medzi najčastejšie nervové ochorenia. Jej výskyt je pomerne častý a postihuje najmä dospelých vo veku okolo 30 rokov. Pri tomto ochoreníje postihnutá biela hmota mozgu, mozočka a miechy. Priebeh ochorenia je kolísavý v tzv. remisiách (zlepšovaní) a atakoch (zhoršovaní). Niekedy je zachovaná schopnost'chôdze, inokedy sa chorý na niekolko mesiacov stáva úpIne imobilným (nehybným).
Pri skleróze multiplex platí, že čím mladšieho človeka choroba postihne, tým je jej priebeh horší. Ide v podstate o rozpad myelínových obalov, ktorý je sprevádzaný zápalovou reakciou. Ložisko sa postupne hojí, zmnožuje sa v ňom gliové tkanivo. Tým sa stáva tuhšie, čiže sklerotické, podľa čoho má i ochorenie názov.
Príznaky tohto ochorenia závisia od umiestnenia ložísk a prvým prejavom často býva postihnutie zrakového zväzku. Chorí majú hmlisté videnie, vidia rozmazane alebo dvojmo a niektorí môžu mat' aj opuch papily zrakového nervu. Objavujú sa i poruchy chôdze, postihnutí majú ťažké nohy a zakopávajú.
Medzi objektívne príznaky patrí prechodné ochrnutie jednej končatiny (monoparéza) alebo oboch dolných končatín (paraparéza), pripadne i celej jednej polovice tela (hemiparéza). Vyskytujú sa aj poruchy sfinkterov (zvjeračov), najmä vo forme nutkania na močenie. U mužov pri tomto ochorení môže vzniknúť impotencia.
Prvé príznaky ochorenia trvajú pár týždňov a upravujú sa veľmi dobre. Po intervale, ktorého dĺžka sa nedá predpovedať, sa príznaky zjavia znovu, ale po niekolkých rokoch sa stav začne zhoršovať. Vývoj ochorenia môže byťperakútny a už pri prvom ataku môže chorému zapríčiniť smrť pre centrálne poškodenie.
Choroba trvá priemerne až desaťročia. Po dvadsaťročnom trvaní choroby je len asi 1/4 pacientov schopná chôdze. Pri vzniku ochorenia hrajú dôležitú úlohu genetické a exogé-nne faktory. Ochorenie, akým je skleróza multiplex, si vyžaduje nenáročné povolanie, na ktoré chorý svojimi schopnosťami stačí.
Použitie
Liečenie choroby pokračuje len veľmi pomaly. Na toto ťažké ochorenie by sa mali používať len čerstvo nazbierané liečivé bylinky, ale môžeme si ich na zimu i nasušiť. Vopred pripravenou tinktúrou z pastierskej kapsičky natierame chorú časť svalov. Esencia sa 2 — 3- krát denne vtiera do chorej časti svalov. Vnútorne sa v priebehu dňa vypijú po dúškoch 4 šálky čaju alchemilky a 2 šálky čaju zo šalvie, pripravených záparom.
Výborným liečivým prostriedkom sú i čerstvé listy z kysličky obyčajnej. Kvapky z nej dostaneme odstredením v clomácej odstredivke a užívame ich v priebehu 6 hodín, a to každú hodinu 3 — 5 kvapiek v čaji z alchemilky alebo zo šalvie.
Priaznivo účinkuje aj vtieranie oleja z kvetov ľubovníka bodkovaného, rumančeka pravého a tymianu. Kvety z týchto bylín, nazbierané za slnečného dňa, dáme oddelene do fľiaš a zalejerne olivovým olejom. Necháme 10 dní stáť v blízkosti kozuba alebo na slnku.
Ak stuhne chrbtica, prikladáme na oblasťkrížov múčku z kostihoja lekárskeho vo forme kašových obkladov. Obklady si pripravíme z dobre usušeného koreňa kostihoja, ktorý zomelieme na múčku
a v šálke horúcej vody, do ktorej pridáme niekolko kvapiek jedlého oleja, rýchlo rozmiegame na kagu. Egte teplú kagu natrieme na ľanovú handričku a priložíme na choré miesto.
Okrem tohto vnútorne užívame denne jednu šálku čaju z myšieho chvostíka ráno a večer, do ktorého môžeme ešte pridať jednu lyžičku švédskych kvapiek. Tento nápoj pijeme po hltoch počas celého dňa.
Zo švédskych byliniek si môžeme pripraviť obklady, ktoré dávame na záhlavie chorého cez deň na 4 hodiny. Vhodné sú í sedacie kúpele z výhonkov vetvičiek smreka, ľubovníka, rumančeka, šalvie, tymianu a myšieho chvostíka, ale aj prasličky, pretože všetky tieto bylinky majú veľmi dobré liečivé účinky pri ochrnuti. Pri tejto chorobe, považovanej za nevyliečiteľnú, dobre pôsobí ai kobylie mlieko.
PASTIERSKA KAPSIČKA
Charakteristika choroby
Sideróza multiplex patrí medzi najčastejšie nervové ochorenia. Jej výskyt je pomerne častý a postihuje najmä dospelých vo veku okolo 30 rokov. Pri tomto ochoreníje postihnutá biela hmota mozgu, mozočka a miechy. Priebeh ochorenia je kolísavý v tzv. remisiách (zlepšovaní) a atakoch (zhoršovaní). Niekedy je zachovaná schopnost'chôdze, inokedy sa chorý na niekolko mesiacov stáva úpIne imobilným (nehybným).
Pri skleróze multiplex platí, že čím mladšieho človeka choroba postihne, tým je jej priebeh horší. Ide v podstate o rozpad myelínových obalov, ktorý je sprevádzaný zápalovou reakciou. Ložisko sa postupne hojí, zmnožuje sa v ňom gliové tkanivo. Tým sa stáva tuhšie, čiže sklerotické, podľa čoho má i ochorenie názov.
Príznaky tohto ochorenia závisia od umiestnenia ložísk a prvým prejavom často býva postihnutie zrakového zväzku. Chorí majú hmlisté videnie, vidia rozmazane alebo dvojmo a niektorí môžu mat' aj opuch papily zrakového nervu. Objavujú sa i poruchy chôdze, postihnutí majú ťažké nohy a zakopávajú.
Medzi objektívne príznaky patrí prechodné ochrnutie jednej končatiny (monoparéza) alebo oboch dolných končatín (paraparéza), pripadne i celej jednej polovice tela (hemiparéza). Vyskytujú sa aj poruchy sfinkterov (zvjeračov), najmä vo forme nutkania na močenie. U mužov pri tomto ochorení môže vzniknúť impotencia.
Prvé príznaky ochorenia trvajú pár týždňov a upravujú sa veľmi dobre. Po intervale, ktorého dĺžka sa nedá predpovedať, sa príznaky zjavia znovu, ale po niekolkých rokoch sa stav začne zhoršovať. Vývoj ochorenia môže byťperakútny a už pri prvom ataku môže chorému zapríčiniť smrť pre centrálne poškodenie.
Choroba trvá priemerne až desaťročia. Po dvadsaťročnom trvaní choroby je len asi 1/4 pacientov schopná chôdze. Pri vzniku ochorenia hrajú dôležitú úlohu genetické a exogé-nne faktory. Ochorenie, akým je skleróza multiplex, si vyžaduje nenáročné povolanie, na ktoré chorý svojimi schopnosťami stačí.
Použitie
Liečenie choroby pokračuje len veľmi pomaly. Na toto ťažké ochorenie by sa mali používať len čerstvo nazbierané liečivé bylinky, ale môžeme si ich na zimu i nasušiť. Vopred pripravenou tinktúrou z pastierskej kapsičky natierame chorú časť svalov. Esencia sa 2 — 3- krát denne vtiera do chorej časti svalov. Vnútorne sa v priebehu dňa vypijú po dúškoch 4 šálky čaju alchemilky a 2 šálky čaju zo šalvie, pripravených záparom.
Výborným liečivým prostriedkom sú i čerstvé listy z kysličky obyčajnej. Kvapky z nej dostaneme odstredením v clomácej odstredivke a užívame ich v priebehu 6 hodín, a to každú hodinu 3 — 5 kvapiek v čaji z alchemilky alebo zo šalvie.
Priaznivo účinkuje aj vtieranie oleja z kvetov ľubovníka bodkovaného, rumančeka pravého a tymianu. Kvety z týchto bylín, nazbierané za slnečného dňa, dáme oddelene do fľiaš a zalejerne olivovým olejom. Necháme 10 dní stáť v blízkosti kozuba alebo na slnku.
Ak stuhne chrbtica, prikladáme na oblasťkrížov múčku z kostihoja lekárskeho vo forme kašových obkladov. Obklady si pripravíme z dobre usušeného koreňa kostihoja, ktorý zomelieme na múčku
a v šálke horúcej vody, do ktorej pridáme niekolko kvapiek jedlého oleja, rýchlo rozmiegame na kagu. Egte teplú kagu natrieme na ľanovú handričku a priložíme na choré miesto.
Okrem tohto vnútorne užívame denne jednu šálku čaju z myšieho chvostíka ráno a večer, do ktorého môžeme ešte pridať jednu lyžičku švédskych kvapiek. Tento nápoj pijeme po hltoch počas celého dňa.
Zo švédskych byliniek si môžeme pripraviť obklady, ktoré dávame na záhlavie chorého cez deň na 4 hodiny. Vhodné sú í sedacie kúpele z výhonkov vetvičiek smreka, ľubovníka, rumančeka, šalvie, tymianu a myšieho chvostíka, ale aj prasličky, pretože všetky tieto bylinky majú veľmi dobré liečivé účinky pri ochrnuti. Pri tejto chorobe, považovanej za nevyliečiteľnú, dobre pôsobí ai kobylie mlieko.
štvrtok 9. júna 2011
REUMATIZMUS (bolestivé ochorenie kĺbov)
REUMATIZMUS (bolestivé ochorenie kĺbov)
KUKURICA SIATA
Charakteristika choroby
Bolesti v kĺboch sa môžu vyskytnúť i pri celkom odlišných ochoreniach, ktoré okrem spoločnej kĺbovej bolesti nemajú medzi sebou žiadny súvis.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Kukurica siata je jednoročná bylina, ktorá sa u nás pestuje vo viacerých odrodách ako obilnina. Usušené blizny samčich kvetov, vyčnievajúce z klasov, sú najskôr bledozelené a potom hnedé. Zbierajú sa v čase kvitnutia od júna do augusta. Kukuričné vlasy sa odrežú ešte pred opelením a rýchlo sa usušia v tieni.
Použitie
čaj z kukuričných vlasov pripravíme záparom, necháme vylúhovať 2 minúty a pijeme ho nesiadený, a to jednu Či dve polievkové lyžice každé dve-tri hodiny. Veľmi dobre pôsobí aj tinktúra z kostihoja lekárskeho, ktorou treba natierať chorý kĺb.
Vychvaľovaným prírodným liekom na bolesti kĺbov je Jánov olej. Pripravíme ho z kvetov ľubovníka bodkovaného, ktoré natrháme za slnečného dňa. Voľne ich napiníme do fľaše až po hrdlo a zalejeme olivovým olejom. Kvety musia byt' v oleji ponorené. Dobre uzavretú fľašu postavíme na niekolko týždňov na slnko alebo teplé miesto. Po čase dostane olej červenú farbu. Potom ho prefiltrujeme cez handričku a zvyšok vylisujeme. Olej je najlepšie uschovaťv tmavých fľaštičkách.
KUKURICA SIATA
Charakteristika choroby
Bolesti v kĺboch sa môžu vyskytnúť i pri celkom odlišných ochoreniach, ktoré okrem spoločnej kĺbovej bolesti nemajú medzi sebou žiadny súvis.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Kukurica siata je jednoročná bylina, ktorá sa u nás pestuje vo viacerých odrodách ako obilnina. Usušené blizny samčich kvetov, vyčnievajúce z klasov, sú najskôr bledozelené a potom hnedé. Zbierajú sa v čase kvitnutia od júna do augusta. Kukuričné vlasy sa odrežú ešte pred opelením a rýchlo sa usušia v tieni.
Použitie
čaj z kukuričných vlasov pripravíme záparom, necháme vylúhovať 2 minúty a pijeme ho nesiadený, a to jednu Či dve polievkové lyžice každé dve-tri hodiny. Veľmi dobre pôsobí aj tinktúra z kostihoja lekárskeho, ktorou treba natierať chorý kĺb.
Vychvaľovaným prírodným liekom na bolesti kĺbov je Jánov olej. Pripravíme ho z kvetov ľubovníka bodkovaného, ktoré natrháme za slnečného dňa. Voľne ich napiníme do fľaše až po hrdlo a zalejeme olivovým olejom. Kvety musia byt' v oleji ponorené. Dobre uzavretú fľašu postavíme na niekolko týždňov na slnko alebo teplé miesto. Po čase dostane olej červenú farbu. Potom ho prefiltrujeme cez handričku a zvyšok vylisujeme. Olej je najlepšie uschovaťv tmavých fľaštičkách.
štvrtok 12. mája 2011
PARODONTOSIS (ochorenie ďasna)
PARODONTOSIS (ochorenie ďasna)
DUB LETNÝ A ZIMNÝ
Charakteristika choroby
Parodontóza je ochorenie, ktoré rozruguje kolagénové tkanivá upevňujúce zub alebo celé skupiny zubov v čeľusti a v sánke. Ochorenie zapríčiňuje tvorbu d'asnových hnisavých vačkov, kývavosť zubov až napokon ich vypadávanie. Parodontóza postihuje až 70% nášho obyvateľstva. Príčinou ochorenia môže byt' zubný kameň, poviaky, nekvalitné ogetrenie chrupu, nesprávne zhotovené protézy, predčasná strata zubov, ale aj mimovoľné škripanie a stískanie zubov, najmä v noci.
Ďalšou príčinou môžu byť i zmeny vnútornej sekrécie, choroby látkovej premeny, nedostatok vitamínov (avitaminóza), najmä vitamínu C, B, E, choroby krvného obehu, nervové vplyvy; ťažké celkové choroby, ale aj dedičnosť.
Významnú úlohu pri vzniku parodontózy má aj mikrobiálny poviak, ktorý úzko súvisí s parodontálnym tkanivom. Mikroorganizmy z povlaku prestupujú do tkanív a vyvolávajú zápalový proces. Po určitom čase sa na niektorom mieste v chrupe začne zväčšovať priehlbina medzi okrajom d'asna a zubov, vytvára sa parodontálny vačok, ktorý sa šíri okolo celého zubu a pomaly sa prehlbuje. Chorí uvádzajú, že v ložiskách zubov majú zvláštny pocit mravčenia a že im zapácha z úst. Zo zubného vačku im vytekajú kvapky hnisu. Zuby sa začnú kývať, rozostupujú sa (hlavne čelné zuby) a žuvanie každého tuhšieho jedla je sťažené. Choroba sa o niekoľko rokov zastaví, ale po celkovom ochorení organizmu sa proces urýchli.
Pri tomto ochorení je dôležité miestne odstránenie povlakov, zubného kameňa a náprava chybných stomatologických prác. Odporúča sa i správna výživa s dostatkom vitamínov a bielkovín, ale aj masáž ďasien a hygiena ústnej dutiny.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Duby sú stromy s mohutným kmeňom, pokrytým za mladi hladkou, neskôr veľmi rozpraskanou kôrou, a s košaton korunou. Majú jednodomé kvety. Plod je jednosemenný oriešok. Kvitnú v máji a júni. Zimný včaššie, letný neskoršie. Rozoznávame ich najskôr podľa listov, prípadne plodov. Rastú v nižš'ích polohách.
Zbierame z nich kôru, žalude, pripadne aj listy a púčiky. Hladkú, nerozpraskanú kôru zbierame z mladších kmeňov, asi desaťročných, a z konárov zoťatých stromov. Žalude, tzv. lúpané, žbierame tak, že ich zrelé očistíme od osovej čiašky, usušíme a zbavíme čiašky.
Použitie
Pri liečbe parodontózy odporúčame používať tieto rastlinky anapartes: dubovú kôru, alchemilku, šalviu a stavikrv vtáčí. Zo zmesi bylín dáme asi dve kopcovité čajové lyžičky na noc do studenej vody. Ráno výluh iba ohrejeme a denne si ním vyplachujeme ústa. Čaj možno do d'asien aj vmasírovaťjemnou kefkou. Vhodný je aj výplach ústnej dutiny čajom z repíka lekárskeho a žuvanie surového zemiaku ráno nalačno.
DUB LETNÝ A ZIMNÝ
Charakteristika choroby
Parodontóza je ochorenie, ktoré rozruguje kolagénové tkanivá upevňujúce zub alebo celé skupiny zubov v čeľusti a v sánke. Ochorenie zapríčiňuje tvorbu d'asnových hnisavých vačkov, kývavosť zubov až napokon ich vypadávanie. Parodontóza postihuje až 70% nášho obyvateľstva. Príčinou ochorenia môže byt' zubný kameň, poviaky, nekvalitné ogetrenie chrupu, nesprávne zhotovené protézy, predčasná strata zubov, ale aj mimovoľné škripanie a stískanie zubov, najmä v noci.
Ďalšou príčinou môžu byť i zmeny vnútornej sekrécie, choroby látkovej premeny, nedostatok vitamínov (avitaminóza), najmä vitamínu C, B, E, choroby krvného obehu, nervové vplyvy; ťažké celkové choroby, ale aj dedičnosť.
Významnú úlohu pri vzniku parodontózy má aj mikrobiálny poviak, ktorý úzko súvisí s parodontálnym tkanivom. Mikroorganizmy z povlaku prestupujú do tkanív a vyvolávajú zápalový proces. Po určitom čase sa na niektorom mieste v chrupe začne zväčšovať priehlbina medzi okrajom d'asna a zubov, vytvára sa parodontálny vačok, ktorý sa šíri okolo celého zubu a pomaly sa prehlbuje. Chorí uvádzajú, že v ložiskách zubov majú zvláštny pocit mravčenia a že im zapácha z úst. Zo zubného vačku im vytekajú kvapky hnisu. Zuby sa začnú kývať, rozostupujú sa (hlavne čelné zuby) a žuvanie každého tuhšieho jedla je sťažené. Choroba sa o niekoľko rokov zastaví, ale po celkovom ochorení organizmu sa proces urýchli.
Pri tomto ochorení je dôležité miestne odstránenie povlakov, zubného kameňa a náprava chybných stomatologických prác. Odporúča sa i správna výživa s dostatkom vitamínov a bielkovín, ale aj masáž ďasien a hygiena ústnej dutiny.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Duby sú stromy s mohutným kmeňom, pokrytým za mladi hladkou, neskôr veľmi rozpraskanou kôrou, a s košaton korunou. Majú jednodomé kvety. Plod je jednosemenný oriešok. Kvitnú v máji a júni. Zimný včaššie, letný neskoršie. Rozoznávame ich najskôr podľa listov, prípadne plodov. Rastú v nižš'ích polohách.
Zbierame z nich kôru, žalude, pripadne aj listy a púčiky. Hladkú, nerozpraskanú kôru zbierame z mladších kmeňov, asi desaťročných, a z konárov zoťatých stromov. Žalude, tzv. lúpané, žbierame tak, že ich zrelé očistíme od osovej čiašky, usušíme a zbavíme čiašky.
Použitie
Pri liečbe parodontózy odporúčame používať tieto rastlinky anapartes: dubovú kôru, alchemilku, šalviu a stavikrv vtáčí. Zo zmesi bylín dáme asi dve kopcovité čajové lyžičky na noc do studenej vody. Ráno výluh iba ohrejeme a denne si ním vyplachujeme ústa. Čaj možno do d'asien aj vmasírovaťjemnou kefkou. Vhodný je aj výplach ústnej dutiny čajom z repíka lekárskeho a žuvanie surového zemiaku ráno nalačno.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)